Hrad a kaštieľ - súčasnosť

Zrúcanina hradu Hrádok spolu s priľahlým kaštieľom tvoria oddávna dominantu Liptovského Hrádku a aj malebnej časti horného Liptova. Ruiny hradu a pomaly sa rozpadávajúceho kaštieľa už od 30-tych rokov 20. storočia zamestnávali mysle ľudí, ktorým nebol osud pamiatok na Liptove ľahostajný. Záchranu tohto komplexu pamiatok sa však nepodarilo zorganizovať ani v období prvej republiky a ani v období socializmu.

Chátranie stavieb pokračovalo aj v 90-tych rokoch 20. storočia a domácich i turistov trápil pohľad na rozpadávajúce sa stavby. Situáciu sa nepodarilo zvrátiť aj napriek neutíchajúcim snahám vedenia Liptovského múzea v Ružomberku a jeho organizačnej zložky.

Objekt Hradu a Kaštieľa bol od roku 1989 neobývaný. Priestory boli nevykurované, vystavené nežiadúcim návštevníkom, a v tomto čase bolo aj odcudzené hodnotné príslušenstvo a časti interiéru, patriace k objektu Hradu a Kaštieľa.

V roku 2000, keď Dagmar Machová navštívila kaštieľ a zrúcaninu hradu v Liptovskom Hrádku, sa v jej mysli zrodila vízia znovu postavenia a oživenia starého kaštieľa, takisto aj vzkriesenie dôležitosti tohto prekrásneho regiónu severného Slovenska.

Koncom roka jej spoločnosť DM Plast s.r.o. kúpila Hrad a Kaštieľ a tým rozšírila aktivity spoločnosti. Hrdinské plány pre reštaurovanie úzko súviseli s dúfaním, že Slovensko sa čoskoro stane členom EÚ a chceli by prispieť tým najlepším zo Slovenska k pohode Európanom.

Celý areál Hradu a Kaštieľa má byť sprístupnený verejnosti.

Hrad a Kaštieľ v Liptovskom Hrádku je na základe jeho histórie a polohy určený pre stretávanie, rozhovory a ustanovenia, voľný priestor umožňuje rozvíjať umenie.

Historické budovy majú v budúcnosti okrem ubytovania v originálne zariadených apartmánoch ponúkať aj priestory pre kultúrne podujatia ako koncerty, výstavy, slávnostné prijatia a konferencie. Kaštieľ postavený Magdalénou Zayovou v roku 1603, sa má opäť stať miestom európskeho stretnutia a hradné zrúcaniny budú sprístupnené verejnosti po ukončení rekonštrukcie.