Hrad a kaštieľ - história

---

Na začiatku 14. storočia dal pri sútoku Belej a Váhu, pod výbežkami Nízkych Tatier, zvolenský župan Donč postaviť gotický kamenný hrad na nevysokej vápencovej skale. Hrad obkolesili vodnou priekopou, ktorá sa zachovala v podobe jazierka dodnes. Rok 1341 je tak prvou písomnou zmienkou o hrade s menom Wywar, v neskorších dokumentoch sa spomína ako Novum Castrum – Nový Hrad, či Hradek. Jednou z jeho strategických úloh bola kontrola dôležitej obchodnej cesty nazývanej Via Magna. Táto historická cesta cisárov, kráľov a sedmohradských kniežat viedla zo strednej do juhovýchodnej Európy.

V roku 1399 dal kráľ Žigmund hrad do správy M. Gorjanskému. V roku 1433 ho dobili Husiti, neskôr ho obsadili Jiskrovci. Hrad počas celej svojej histórie často menil majiteľov.

Podstatnú časť Magny Vii tvorila cisársko-kráľovská poštová cesta, ktorú v 16. storočí vybudovali na rozkaz Ferdinanda I., pretože južné územia monarchie obsadili turecké vojská. Po dobudovaní v roku 1558 mala Magna Via 1000 km a bola jednou z najdlhších poštových a dopravných spojení. Viac ako 500 km tejto cesty viedlo územím Slovenska a vinula sa aj pri Liptovskom Hrádku. Jej trasa prechádzala 5 štátmi: z Rakúska cez Slovensko, Ukrajinu, Maďarsko až do Rumunska.

Významnou postavou na hrade bol Bálint Balassi alebo Valentín Balaši. Balaši pochádzal z poprednej šľachtickej uhorskej rodiny Balašovcov. Jeho predkovia vlastnili v 13. storočí na území dnešného Slovenska viaceré obce a panstvá, z tohto rodu pochádzal aj samotný staviteľ hradu magister Donč. V rokoch 1554 -1600 vlastnili aj hrad v Liptovskom Hrádku.

Valentín sa narodil a svoje detstvo prežil na Zvolenskom zámku. Mladé roky strávil na hrade v Liptovskom Hrádku, kde si osvojil slovenskú hovorovú reč a tamojšie zvyky. Bolo mu poskytnuté kvalitné vzdelanie - ovládal až osem jazykov. Vyštudoval na univerzite v Nemecku, potom veľa cestoval a viedol búrlivý život. Bojoval v Sedmohradsku i Poľsku a stal sa známym protitureckým bojovníkom. Po otcovej smrti sa vrátil do Uhorska a koncom 70. rokov 16. storočia žil opäť na hrade Liptovský Hrádok, ktorý si veľmi obľúbil. S vlastnou rodinou viedol viaceré právne spory kvôli rodovým majetkom. Spolu s bratom Františkom sa postarali o obnovu hradu a dali ho obohnať novým múrom. Podľa zachovaných dokumentov vynaložili v roku 1579 na renováciu viac ako 3000 zlatých. Neskôr sa Valentín opäť vrátil do boja, bol ťažko ranený a na následky zranenia zomrel ako 40-ročný v roku 1594 v Ostrihome. Pochovaný je v rodinnej hrobke v Hybiach.

Valentín Balaši bol zároveň prvý významný predstaviteľ renesančnej poézie v Uhorsku, písal po maďarsky, turecky a po slovensky. Je zakladateľom modernej maďarskej lyrickej poézie a prvým autorom maďarskej erotickej poézie. Okrem poézie napísal aj jednu komédiu v maďarčine. Balaša je autorom časovo najstaršej svetskej ľúbostnej básne v slovenčine uverejnenej v kódexe J. J. Fanchaliho, ktorý má neskororenesančný charakter.

Z obdobia panovania Balašovcov na hrádockom panstve je aj najstaršia konkrétna správa o pôsobení Rómov na Liptove. V roku 1563 povolili Balašovci usadiť sa skupine Rómov (ktorí zrejme prišli zo Spiša) pri hrade a vyrábať pre potreby hradu a okolité dediny železné náradie (motyky, sekery, vidly a klince) a halapartne pre nočných strážnikov.

V roku 1600 dostal hrad a panstvo Mikuláš Sándorfi. Zosobášil sa s mladou hradnou pani Magdalénou Zai, vdovou po predchádzajúcom majiteľovi z rodu Balašovcov – Žigmundovi, za ktorého sa vydala krátko pred jeho smrťou . Na podnet Sándorfiho a jeho manželky bol v rokoch 1601 až 1603 postavený okolo hradu renesančný kaštieľ a ďalšie budovy zabezpečujúce chod panstva.

Na stavbu kaštieľa bol použitý materiál zo zbúraných hradieb. Na poschodí kaštieľa zriadili reprezentačné miestnosti pre majiteľov a ich hostí a na prízemí boli sklady a ubytovacie priestory pre služobníctvo. Mikuláš Sándorfi sa dokončenia prestavby nedožil, zomrel v roku 1603.

Magdalena Zai si po smrti druhého manžela postavenie držiteľky hradu právne zaistila sobášmi s ďalšími uchádzačmi o majetok. Jej štvrtý manžel Imrich Mérey sa s vdovou radšej oženil, než by jej vyplatil záloh za hrad. Spolu sa Magalena Zai vydala päťkrát, každého manžela pochovala po nie viac ako 4 rokoch manželstva a všetci vraj umreli prirodzenou smrťou.

V nepokojných časoch začiatku 17. storočia bol Hrádok zrejme bezpečným miestom, keďže tu bola v marci 1622 krátkodobo uschovaná svätoštefanská koruna.

Hrad vydržal všetky vlny protihabsburských povstaní a najvýznamnejšiu strategickú úlohu zohral v období stavovských povstaní v 17. storočí. Veliaci cisársky generál vybudoval proti povstalcom Františka Rákocziho silnú obranu. Neskôr, začiatkom 18. storočia, cisár Leopold I. daroval hrad s panstvom kniežaťu Lichtensteinovi.

V roku 1709 došlo k významnej bitke na Švihrovej medzi povstalcami a cisárskymi vojskami, ktoré odolali náporu, ale hrad povstalci v týchto bojoch ťažko poškodili.

V roku 1731 hrad aj s panstvom odkúpila od Emanuela Lichtensteina kráľovská komora. Odvtedy hrad aj s panstvom upadali.
Po ničivom požiari hradu a kaštieľa v roku 1803 obnovili už len kaštieľ a hrad je odvtedy v ruinách... No neostalo len pri tejto pohrome. V daždivom lete roku 1813 došlo ku katastrofálnej povodni.

V 2. polovici 19. a začiatkom 20. storočia bol v priestoroch kaštieľa Okresný súd ako aj Uhorský kráľovský lesný úrad. V roku 1932 boli rizikové časti starého hradu zakonzervované. Od roku 1960 až do nežnej revolúcie tu sídlilo Národopisné múzeum Liptova.

---

Zrúcanina hradu Hrádok spolu s priľahlým kaštieľom oddávna tvoria dominantu Liptovského Hrádku ako aj malebnej časti horného Liptova. Ruiny hradu a pomaly sa rozpadávajúceho kaštieľa už od 30. rokov 20. storočia znepokojovali mysle ľudí, ktorým nebol osud pamiatok na Liptove ľahostajný. Tento komplex pamiatok sa však nepodarilo zrekonštruovať ani v období prvej republiky, ani v období socializmu. Chátranie stavieb pokračovalo aj v 90. rokoch a domácich i turistov trápil pohľad na rozpadávajúce sa stavby.

Priestory boli od roku 1989 opustené, nevykurované, vystavené nežiadúcim návštevníkom a všetko, čo sa dalo zobrať, bolo odcudzené. Ostali iba holé múry bez okien a dverí.

Hrad a kaštieľ pred rekonštrukciou v roku 2002	Po rekonštrukcii v roku 2005

V roku 2001, keď Ing. Dagmar Machová navštívila zrúcaninu hradu a ruiny kaštieľa, sa jej v mysli zrodila vízia obnovy a oživenia tohto panstva, ktoré dala postaviť Magdalena Zai. Tá tu žila najdlhšie zo všetkých majiteľov - 23 rokov.

Koncom roka spoločnosť p. Machovej - Avans s.r.o. kúpila od Liptovského Múzea areál hradu a kaštieľa, a tým rozšírila aktivity spoločnosti. V čase kúpy ešte neexistovali možnosti získania fondov. Na stavbu sa v roku 2004 čerpal príspevok, ale ten bol voči vynaloženým prostriedkom na kúpu nehnuteľnosti a následne na jej záchranu, veľmi nízky. Čiastočné príspevky poskytol SPP a Ministerstvo kultúry z fondu OSSD.

---

Rekonštrukcia prebiehala v etapách:

Rok 2002
Architektonické riešenie pomohla navrhnúť Ing. arch. Katarína Smrečanská, rod. Alexy. Nasledovalo získanie stavebného povolenia a dôkladná sanácia proti vlhkosti, odstránenie porušenej statiky, zavedenie elektriny, zabezpečenie napojenia na verejnú kanalizáciu za nadjazdom na most a vykurovanie Južného krídla.
Vykonala sa dôsledná konzervácia múrov ruiny hradu z hľadiska bezpečnosti, aby odpadávajúce skaly neohrozovali stavebné práce.

Rok 2003 - 2004
Prestavba, sanácia strechy, výsadba parku, dlaždenie nádvoria, obnova studní, nákup starožitností a zariadenia. Otvorenie prevádzky „Hotel a reštaurácia Grandcastle“.

Rok 2005 - 2010
Výstavba Wellness s bazénom a sály Stone Gallery, obnova izieb, rekonštrukcia Sandorfyho apartmánu.

---

Rok 2011

Rok 2011 je 10. výročím rekonštrukcie a obnovy hradu a kaštieľa. Tento rok je zároveň 410. výročie odkedy dala Magdalena Zai postaviť renesančný kaštieľ a v tomto roku tiež uplynie 670 rokov od 1. písomnej zmienky o existencii gotického hradu.